Štátne dôchodky nemusia stačiť. Odborník varuje mladých: Čím dlhšie čakáte, tým viac prerobíte
Mnohí mladí ľudia považujú dôchodok za niečo vzdialené, čo budú riešiť až o desiatky rokov. Najnovšie dôchodkové prognózy, ktoré Sociálna poisťovňa rozosiela miliónom Slovákov, však otvárajú otázku, či sa budúce generácie budú môcť na štátne penzie vôbec spoľahnúť.
Podľa finančných odborníkov je najväčším rizikom práve falošný pocit bezpečia. Čísla uvedené v prognózach totiž vychádzajú z predpokladov, ktoré sa počas nasledujúcich desaťročí môžu výrazne zmeniť.
Dôchodok 4 000 eur? Realita môže byť úplne iná
Predstavte si 22-ročného človeka, ktorý dnes zarába 1 500 eur mesačne a v dôchodkovej prognóze nájde informáciu, že v budúcnosti môže poberať dôchodok vo výške 4 000 eur.
Na prvý pohľad ide o skvelú správu. Odborníci však upozorňujú, že takéto čísla môžu byť zavádzajúce.
Nikto totiž nevie odhadnúť, akú kúpnu silu budú mať tieto peniaze o 30 alebo 40 rokov. Suma, ktorá dnes vyzerá lákavo, môže mať v budúcnosti výrazne nižšiu hodnotu v dôsledku inflácie a ekonomických zmien.
Demografia je neúprosná
Najväčším problémom slovenského dôchodkového systému nie je výška dnešných dôchodkov, ale budúci počet pracujúcich ľudí.
Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu približne 3,5 ekonomicky aktívneho človeka, o niekoľko desaťročí by to mohlo byť len približne 1,5 pracujúceho.
To znamená menej odvodov, menej peňazí v systéme a vyšší tlak na štátny rozpočet.
Podľa odborníkov bude štát stáť pred nepríjemnou voľbou:
zvýšiť dane a odvody,
znížiť dôchodky,
alebo presúvať peniaze z iných oblastí, napríklad zo školstva či zdravotníctva.
Matematika je v tomto prípade nekompromisná.
Prvý pilier nemusí zabezpečiť životný štandard
V súčasnosti predstavuje priemerný dôchodok približne 40 % hrubej mzdy.
Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vysokou mierou náhrady príjmu po odchode do dôchodku. Práve preto mnohí analytici očakávajú, že tento pomer bude musieť v budúcnosti postupne klesať.
Ak by sa človek spoliehal výlučne na prvý pilier, jeho životná úroveň po odchode do dôchodku môže výrazne poklesnúť.
Druhý pilier je základ, nie riešenie
Odborníci sa zhodujú, že druhý pilier má význam, no sám o sebe problém nevyrieši.
Dôležité je nielen byť v druhom pilieri, ale mať správne nastavenú investičnú stratégiu. Mladí sporitelia majú podľa finančných poradcov najväčší potenciál využiť indexové fondy, ktoré historicky prinášajú vyššie zhodnotenie.
Ani druhý pilier však nemusí stačiť na zachovanie životného štandardu v dôchodku. Preto sa čoraz častejšie hovorí aj o takzvanom „štvrtom pilieri“ – teda vlastnom investičnom sporení mimo štátneho systému.
Sila času dokáže zázraky
Najväčšou výhodou mladých ľudí nie sú vysoké príjmy, ale čas.
Práve dlhodobé investovanie využíva efekt zloženého úročenia, pri ktorom zarábajú nielen vložené peniaze, ale aj predchádzajúce výnosy.
Príklad:
investícia 50 eur mesačne,
priemerný ročný výnos 8 %,
investičný horizont 40 rokov.
Výsledkom môže byť majetok presahujúci 170 000 eur.
Zaujímavé je, že samotné vklady predstavujú len približne 24 000 eur. Zvyšok vytvorí práve dlhodobé zhodnocovanie investície.
Každé odkladanie sa predraží
Rozdiel medzi začiatkom sporenia v 20 a 30 rokoch môže byť obrovský.
Človek, ktorý začne investovať o desať rokov neskôr, sa pripravuje o najcennejšie obdobie rastu kapitálu. Práve prvé roky majú pri dlhodobom investovaní najväčší význam.
Finanční experti preto odporúčajú začať čo najskôr, aj keď ide len o malé sumy.
Najväčším nepriateľom je psychológia
Mladí ľudia často argumentujú tým, že dôchodok je príliš ďaleko.
Práve tento spôsob uvažovania však môže byť podľa odborníkov najväčším problémom.
Ak si človek nezačne vytvárať finančné rezervy v mladom veku, môže sa po odchode do dôchodku ocitnúť v situácii, keď bude odkázaný len na štátne dávky a výrazne nižší príjem.
Dôchodok sa nezačína v šesťdesiatke
Finanční odborníci zdôrazňujú jednoduchú myšlienku – príprava na dôchodok sa nezačína pár rokov pred penziou, ale prakticky od prvej výplaty.
Aj malé pravidelné investície môžu počas desiatok rokov vytvoriť významný kapitál. Naopak, každý rok odkladania znamená menej času na rast úspor.
Budúcnosť dôchodkového systému síce nikto nedokáže presne predpovedať, no jedno je isté: čím viac sa človek spolieha výlučne na štát, tým väčšie riziko podstupuje.