Zabudnuté nastavenie stálo firmu pol miliardy dolárov. AI účty začínajú korporácie nepríjemne prekvapovať
Umelá inteligencia mala firmám šetriť čas, zvyšovať produktivitu a znižovať náklady. Najnovší prípad z prostredia veľkých korporácií však ukazuje, že pri nesprávnom nastavení sa môže stať presný opak.
Podľa informácií zverejnených portálom Axios mala nemenovaná nadnárodná spoločnosť zaplatiť približne 500 miliónov dolárov za jediný mesiac používania AI modelu Claude. Dôvodom údajne nebola technická chyba ani hackerský útok, ale obyčajné zabudnutie nastaviť limity používania pre zamestnancov.
Pol miliardy za jeden mesiac
V prostredí moderných AI nástrojov sa väčšina služieb účtuje podľa spotreby výpočtového výkonu alebo počtu spracovaných tokenov. Pokiaľ firma nemá nastavené rozpočtové limity, môže účet rásť prakticky bez obmedzenia.
Práve to sa malo stať aj v tomto prípade. Zamestnanci mali k dispozícii neobmedzený prístup k službe Claude AI bez akýchkoľvek interných obmedzení. Výsledkom bola faktúra, ktorá sa vyšplhala na približne pol miliardy dolárov.
Hoci meno spoločnosti nebolo zverejnené, ide o sumu, ktorú by si mohli dovoliť minúť iba najväčšie technologické a nadnárodné korporácie sveta.
AI začína byť drahšia než zamestnanci
Prípad zároveň otvára čoraz častejšie diskutovanú otázku návratnosti investícií do umelej inteligencie.
Mnohé firmy v posledných dvoch rokoch investovali miliardy dolárov do AI nástrojov s očakávaním výrazného zvýšenia produktivity. Realita však podľa analytikov začína byť komplikovanejšia.
Náklady na prevádzku pokročilých jazykových modelov rastú a v niektorých prípadoch sa ukazuje, že ich používanie môže byť drahšie než samotná práca zamestnancov, ktorých mali nahradiť alebo zefektívniť.
Tokeny miznú rýchlejšie, než si firmy uvedomujú
Veľký problém predstavujú najmä moderné AI agenti, ktorí dokážu samostatne vykonávať úlohy, analyzovať dokumenty, komunikovať s aplikáciami alebo spracovávať rozsiahle množstvo dát.
Odborníci upozorňujú, že takzvané agentické AI systémy môžu spotrebovať aj tisícnásobne viac tokenov než bežná konverzácia s chatbotom.
Ak firma nemá nastavené monitorovanie spotreby, rozpočtové limity a schvaľovacie procesy, náklady môžu rásť doslova zo dňa na deň.
Podozrenia smerujú na technologických gigantov
Keďže identita spoločnosti nebola zverejnená, na internete sa okamžite objavili špekulácie.
Najčastejšie sa spomína Amazon, kde sa v posledných mesiacoch objavili informácie o zamestnancoch, ktorí mali umelo navyšovať používanie AI nástrojov, aby splnili interné výkonnostné ukazovatele.
Podľa médií musela spoločnosť dokonca zrušiť interné rebríčky používania AI, pretože niektorí pracovníci zadávali systému zbytočné úlohy len preto, aby zvyšovali svoju aktivitu v štatistikách.
Oficiálne potvrdenie, že práve Amazon stojí za polmiliardovou faktúrou, však neexistuje.
AI sa často používa na banálne úlohy
Analýzy firemného prostredia navyše ukazujú, že zamestnanci často využívajú umelú inteligenciu na oveľa jednoduchšie úlohy, než si vedenie spoločností predstavovalo.
Namiesto revolučných projektov, vývoja nových produktov alebo strategických analýz býva AI často používaná na:
písanie e-mailov,
sumarizáciu dokumentov,
tvorbu prezentácií,
vyhľadávanie informácií,
alebo dokonca kontrolu počasia.
Práve veľké množstvo drobných požiadaviek dokáže pri tisícoch zamestnancov vytvoriť obrovskú spotrebu výpočtových zdrojov.
Nová výzva pre firmy
Prípad polmiliardového účtu je pre mnohé spoločnosti varovaním.
Kým doteraz sa pozornosť sústreďovala najmä na to, ako AI čo najrýchlejšie nasadiť do praxe, čoraz viac manažérov rieši opačný problém – ako jej používanie kontrolovať.
Odborníci odporúčajú zavádzať rozpočtové limity, monitorovanie spotreby, schvaľovanie drahších operácií a pravidelné audity využívania AI nástrojov.
Zdá sa totiž, že v ére umelej inteligencie už nebude najväčšou otázkou len to, čo AI dokáže, ale aj to, koľko bude jej používanie v skutočnosti stáť.